Navôkol nočná tma.Na naše postavy dopadá len svetlo s pouličných lámp.

Obidvaja sme tým vzrušením a napetím čo je medzi nami onemeli, čakáme čo sa bude diať. V ušiach nám znie len šum ticha.

Pozerám sa na hviezdy a vychutnávam si tvoj dotyk, ty ma s úžasom pozoruješ a hladíš.

Odtrhnem svoj pohľad od hviezd  a presuniem ho k hviezdam v tvojich očiach.Takto by som vydržala večnosť.

Krásne ticho prerušia nežné slová s tvojich pier:

" Miláčik ľúbim ťa... " "a miláčku? chceš byť somnou vždy?"

Od úžasu som zo seba  dostala len zahanbený úsmew.

To ticho ktoré nastalo  rušili motýliky v mojom brušku.

V mysli som si opakovala tvoje slová a čakala či sa mi to náhodou nesníva.

Opäť si ku mne prehovoril a vtedy som vedela že je to skutočnosť. "čakám na tvoju odpoveď"

Horko ťažko s úsmewom  som zo seba dostala to kričajúce "ANO"

"Konečne" pomyslela som si, ale mysli to váždne alebo je to zo srandy? Tieti nespýtané otázky som odložila bokom  a vychutnávala si tvoju blízkosť.

Vtedy mi ani len nenapadlo že to bude také krátke.

Toľko času strávený spoločne a ani jedna pusa! "Čakalo sa na mňa"..

Ešte chvíľku sedíme na múriku no čas ide rýchlo a ja už musím isť. Ako vždy ma odprevadíš na zastávku a počkáš až sa zamnou zatvoria dvere autobusu.

S nadmiernou spokojnosťou a zamilovanosťou v očiach si sadnem na zadne sedadlo  v autobuse a od tej krásy som mimo.